Jean-Luc Fauconnier : Diferince etur modêyes

Èn årtike di Wikipedia.
Contenu supprimé Contenu ajouté
Aucun résumé des modifications
Aucun résumé des modifications
Roye 19: Roye 19:
* I sina li papî da [[Jean Lechanteur]] ki rfuze les noûmots, li rfondaedje eyet li statut d’ lingaedje å walon (1996).
* I sina li papî da [[Jean Lechanteur]] ki rfuze les noûmots, li rfondaedje eyet li statut d’ lingaedje å walon (1996).
* Come prezidint do CRLE, i rfuza minme 1 uro simbolike po-z aspoyî l’ [[esplicant motî do walon]].
* Come prezidint do CRLE, i rfuza minme 1 uro simbolike po-z aspoyî l’ [[esplicant motî do walon]].

A s' diskèdje : i faut riconèxhe k' i vwèt èvi lès Rabulèts èt n'si nén ritoûrner po l' dîre tot wôt ! Volà ène sakwè ki va lî fé wangnî ène bèle plaece au paradiskitpaspaltièsse do cinèma dès vîs tchinisses.

Modêye do 21 setimbe 2006 à 06:53

(e 2004)

Jean-Luc Fauconnier a skepyî e 1941. C’ est on scrijheu e walon, copurade dins "El Bourdon". C’ est eto on bouteu pol walon, come moenneu d' l' A.L.W.A.C. eyet come prezidint do Conseil des Langues Régionales Engogènes.

Come sicrijheu, il a-st eplaidî on roman ("Li djoû k' i plourè des pupes di tere", 1992), des lives di sovnances come escolî ("Avou ene pougneye, on nd a plin s' mwin", 1986, "Semdi", 2004) et des pinsêyes "Les biestreyes da Miyin do coulot" (1998).

Il a stî rprins dins l' antolodjeye «Scrire».

Jean-Luc Fauconnier et les idêyes ravicantisses

Jean-Luc Fauconnier est adrovou halif halof åzès idêyes ravincantisses :

  • I vout kel walon, avou li walon do Coûtchant, soeye ene langue, et nén on « patwès ».
  • I mete do walon dins ses spitches.
  • I cwirt a fé rexhe li walon foû des guetos waloneus, boutans avou l' enondaedje del Måjhon des Walons (1997), et a fé crexhe les rvowes e walon (boutans, på radjondaedje do Bourdon et do Moxhon d’ Ônea e djanvî 2004.
  • I cåza tenawete do rfondaedje dins l’ Bourdon : metans, après li djournêye UCW a Tchårlerwè sol rifondaedje e 1996 ; et po-z î anoncî on ratournaedje e rfondou d’ on powinme e sicilyin (2001).

Nerén :

  • I sina li papî da Jean Lechanteur ki rfuze les noûmots, li rfondaedje eyet li statut d’ lingaedje å walon (1996).
  • Come prezidint do CRLE, i rfuza minme 1 uro simbolike po-z aspoyî l’ esplicant motî do walon.

A s' diskèdje : i faut riconèxhe k' i vwèt èvi lès Rabulèts èt n'si nén ritoûrner po l' dîre tot wôt ! Volà ène sakwè ki va lî fé wangnî ène bèle plaece au paradiskitpaspaltièsse do cinèma dès vîs tchinisses.