Jean-Marie Masset

Èn årtike di Wikipedia.

Li Wiccionaire si rsieve di sacwants fråzes da "Jean-Marie Masset" po-z enimådjî des mots k' i gn a.

Jean-Marie Masset (1900-1988) fourit on scrijheu e walon skepyî al Nouve Rowe a Måmdey (gn a ene plake e s' måjhone dispu 1999), et ki moussa dedja e Rweyål Club Walon e 1921, dizo li spot di Fré Pire.

E 2010, on pris di scrijhaedje e walon a stî enondé a s' no.

Ouve e walon[candjî | candjî l’ côde wiki]

I scrijheut pus voltî des noveles, inte di zeles "On ptit valet come èn ôte" (1965), "Li monsigneur" (1966) "On må-tourné tchén (1966), "Li moirt del moxhe" (1975) "Troes contes" (1983), sins rovyî li pîce istorike Wibald" eplaideye après s' moirt e 1999 et 2000.

Temonaedje d' on fré do Club walon[candjî | candjî l’ côde wiki]

C' èst d' one min tronlante ku dju prinds m' pène po sayî du dire, du scrîre tot l' bin ku nos pinsans d' vos èt du vos scriyèdjes. (C' est d' ene mwin tronnante ki dji prin m' pene po sayî di dire, di scrire tot l' bén ki nos pinsans d' vos et d' vos scrijhaedjes).
Dju c'nohéve vos' famile, mès du vos, dju n' cunohéve ku l' oûve. Lès as-dje léhou, dé, vos contes èt powézîes ku vos n' sîgnîz gote ou wêre. (Dji cnoxheu vosse famile, mins di vos, dji n' kinoxheu ki l' ouve. Les a dj' léjhou, dai, vos contes et powezeyes ki vos n' signîz gote ou waire.)
C' èsteut coula ossu.one grande pârt du vosse pèrsonâlité : lu discréciyon èt lu rèspèt dès ôtes. C' esteut çoula ossu.one grande pårt di vosse personålté : li discrecion et li respet des ôtes.)
Avou vos contes, ku dju r'léhe à choke ocâziyon, c' èst l' walon du m' djônèsse, avou totes ses ritchèsses, su tcholeûr, su coleûr, ki r'vint à mès-orèyes ; c' èst lu sov'nîr do doûs ramtèdje du m' grand-mére duvizant avou vosse mama, o botike sol Noû-Pont. Avou vos contes, ki dji rlé a tchake ocåzion, c' est l' walon di m' djonnesse, avou totes ses ritchesses, si tcholeur, si coleur, ki rvént a mes orayes ; c' est li sovni do doûs ramtaedje di m' grand-mere divizant avou vosse mame, e botike sol Noû Pont.)
Mes, grâce à vos, Fré Pîre, grâce à-z-ès oûves ku vos nos avez lèyîs, ci bon vî Mâm'dî ravik'rè tofèr of mémware du tos ces ki l' émet. (Mins, gråce a vos, Fré Pire, gråce azès ouves ki vos nos avoz leyî, ci bon vî Måmdey ravicrè tofer el memwere di tos les cis ki l' inmèt).
C' è-st-avou rèspèt ku dju y' dis, â nom du tos vos Frés do Club Walon, â r'vèye, Fré Pire èt tunoz nos places â tchôd, là-hât o cî, po l' djoûr dès rutrovâyes. (C' est avou respet ki dji vs dis, å no di tos vos Frés do Club Walon "å rvey", Fré Pire et tinoz nos plaeces å tchôd, la-hôt e cir, po l' djoû des ritrovåjhes.)[1]

Difoûtrinne hårdêye[candjî | candjî l’ côde wiki]

Ene pådje so Djan-Mareye Masset (so l' Aberteke)

Sourdants[candjî | candjî l’ côde wiki]

  1. René Dehez, Li viye sprewe, 990.