Cawete -ijhî

Èn årtike di Wikipedia.
(Redjiblé di -ijhî)

Po des linwincieusès racsegnes sol sititchete "-ijhî", alez s' vey sol Wiccionaire

Li cawete -ijhî, c' est ene cawete d' infinitif (et d' pårticipe erirece).

Li sinse est «fé divni (come li bodje)».

Etimolodjeye[candjî | candjî l’ côde wiki]

Ele vént del cawete latene «-izare» = «-idiare».

Si dischindance est foirt variåve sorlin les lingaedjes romans. E walon, ele n' a vormint dné k' on zwer, li mot «batijhî».

Coinreçmint, eto mwêstrîjî (mwaistri).

Mins come elle a divnou foirt préjheye e francès (-iser), adonpwis e-n inglès (-ise / -ize), li môde a passé e walon eto, a cmincî des anêyes 2000.

Divant çoula, on rcalkéve voltî setchmint li cawete francesse (-îzer), mins sacwants el riwalnijhént dedja :

Noûmots avou l' cawete -ijhî[candjî | candjî l’ côde wiki]

Egzimpes:

  • dins C9 (1902,1939): baltrîjî, disguîjî
  • dins E34 (1947, cawete nén rwalnijheye): arômatizer, brutaliser, carbonizer, dèguîser, duvaliser, dèvaliser
  • dins O4 (1962) mîjî, èrmîjî, tîjî
  • dins O2 (1963, cawete nén rwalnijheye): èrmîser.
  • dins S0 (1994, cawete nén rwalnijheye): agonizer, analizer, brutâlizer, canâlizer, contâbilizer, dèfavorizer, dèmobilizer, dèmorâlizer, dèvalizer, dèzôrgânizer, divizer, dusfavorizer, égâlizer, èkspèrtizer, s'ètèrnizer, èvanjélizer, favorizer, fôrmâlizer, improvizer, jènèrâlizer, légâlizer, macadamizer, mobilizer, neûtrâlizer, ôrgânizer, parâlizer, pènâlizer, règulârizer, rèyâlizer, ridiculizer, rivâlizer, scandâlizer, subtilizer, trankilizer, utiliser, vèrbâlizer, volatilizer.
  • dins S117 (1995-1997, tos mots rwalnijhîs): abanijî, si cancêrijî, çantralijhî, dusmiyôlinijî, fèdèralijî, martirijî, nacionalijî, règalijî, rufrancijî.
  • dins R10 (riloukî li 16 di may 2021, djusse les mots nén dins des motîs di dvant foû do rfondou): aistrijhî, arômatijhî, carbonijhî, categorijhî, durancijhî, latinijhî, naziålijhî, neutrålijhî, normålijhî, ralfabetijhî, riwalnijhî, specialijhî.

Parintaedje[candjî | candjî l’ côde wiki]

Li parintêye avou -aedje (-ijhaedje) est foirt naturele. Sifwaitmint, li cene avou -åve (-ijhåve) poy ki l' sins, c' est on candjmint d' cogne (adon, li sinse do parint, c' est «ricandjåve a…»).

Sinonimeye[candjî | candjî l’ côde wiki]

On pôreut fé des noûmots del minme sinsyince avou l' cawete d'infinitif -i, a môde des viebes del cwatrinme troke: waloni = walonijhî. Gn a ddja ene sifwaite sinonimeye dins les pårlers (mwêstrîjî = mwêstri). L' eployaedje des deus sistinmes amoennreut del varyisté, mins i n' fåreut nén awè deus mots pol minme sinse.

Sourdants[candjî | candjî l’ côde wiki]

  1. ALW 8, notule… (a-z aveuri)
  2. aprouviji a Åbî, aprouvijî al Foret, a Bietris, aproviji a Ofagne, a Djedene, a Djimbe, aprovijî a Nayômé, a Belfontinne, a Rotchô, aprovijer sul ban des Libins, aprovijè a Atrivå (S117).
  3. dèguîser E34, O0; dèsguîjî O0; disguîjî C9; disguîji C1, C13; duguîzer E21; diguizer E1; dèguizer O4.
  4. dèsmèprîjî O0; dimèprîji C1; dèmèprîjî O0, O3, O4.
  5. tam'hî E170.