Limbordjwès (lingaedje)

Èn årtike di Wikipedia.

Po des linwincieusès racsegnes sol mot "limbordjwès (lingaedje)", alez s' vey sol Wiccionaire

Li limbordjwès, c' est on mancî lingaedje do Limbork bedje eyet neyerlandès, insi ki dins les comenes djondantes des deus provinces e-n Almagne.

Ès code ISO, c' est « li ».

Diyalekes[candjî | candjî l’ côde wiki]

Li limbordjwès a cwåte diyalekes : li limbordjwès do Coûtchant, li limbordjwès do Mitan, li limbordjwès do Levant ey li limbordjwès d' Bijhe, ci-ci on-z el lome, å pus sovint, li « limbordjwès do Braibant ».[1]

Croejhete[candjî | candjî l’ côde wiki]

Definixhant årtike[candjî | candjî l’ côde wiki]

Les definixhants årtikes do limbordjwès mosternut li djinre do no k' est raloyî avou.[2]

Djinre eyet nombe[candjî | candjî l’ côde wiki]

Li limbordjwès a troes djinre : l' omrin, el femrin ey el neute. Come el lingaedje walon, il a eto deus nombes : singulîs eyet pluriyal.

Mots walons a vey avou des mots limbordjwès[candjî | candjî l’ côde wiki]

  • Boûkete
  • Croufe
  • Tchantchès
  • Volegaz - vólle gaas
  • Batte - bat
  • Chlope - sjlaope
  • Chmerlape - sjmaerlap
  • Crompîre - kroompier
  • Dringuelle - dreenkgaeld
  • Platezak - platzak
  • Tripe - trip
  • Mononke - noonk
  • Batch - batsj
  • Curêye - kuurej
  • Cabaye - baj
  • Pwète - powet
  • Fyèsse - fiyes
  • Cuche - kuusj
  • A cabaye - bajpoal
  • Peket - pikkè
  • Halcotî - halkoti
  • Bîles - biele
  • Cråmignon
  • Strins - sjtruë
  • Stront - sjtroont
  • Påwion - pieëpel

Viyaedjes k' ont-st on no e limbordjwès ey e walon[candjî | candjî l’ côde wiki]

Hårdêyes difoûtrinnes[candjî | candjî l’ côde wiki]

Referinces eyet sourdants[candjî | candjî l’ côde wiki]

  1. https://www.dialectloket.be/tekst/dialectologie/dialecten-in-de-zuidelijke-nederlanden/limburgs/
  2. https://limburgs.org/nl/limburgs/